Sadol som si k počítaču nie preto, aby som tu niečo napísal preto, aby to vyzeralo ako sťažovanie. Hlúposť.
Sadol som si sem preto, aby som si pozrel svoju poštu na i-nete. Mám založených zopár schránok po i-nete a občas treba skontrolovať, kto všetko a čo vlastne Vám napísal.
Ale dnes som nenašiel nič, čo by mi prišlo do mojich schránok. Žeby na mňa nikto nemyslel? Už to tak asi len bude. Asi nikomu nechýbam. A to som sa pred časom utešoval, ako veľa internetových kamarátov mám. Nedokázal som ani všetkým odpovedať. A aha, tu ho máš, teraz neodpisuje nikto mne.
Ale trošku o inom teraz. Keď som začal prispievať sem na i-net do nejakých príspevkom, tak sa mi páčilo, že tie moje názory na nejakú vec dokázali rozohriať diskusiu a dokázali ľudí zaujať. Bolo som častým prispievateľom na in-zine, škoda že 1.apríla, keď in-zine ukončil svoju činnosť, to nebol len vtip. Dlho som tomu nemohol uveriť a stále tak trochu nechápem, prečo sa to vlastne ukončilo. Asi nechápem zásady trhovej ekonomiky. A ani zásady marxizmu a leninizmu som nechápal a prežil som to.
Takže vrátime sa k tomu, prečo som dnes začal písať. Chcel som pôvodne popísať všeličo možné aj nemožné, ale keďže neviem tak dobre rýchlo písať, ako mi idú myšlienky, tak som vlastne aj zabudol, čo som sa to chcel opisovať. Dosť divné, no nie? Takže radšej veľmi rýchlo ukončím tento siahodlhý úvod o ničom a napíšem radšej niečo normálne.
ALE nie dnes. Až zajtra v noci. Ozaj, už som povedal, že v noci sa mi píše najlepšie? Nie, tak práve teraz som to povedal, pardón, napísal.
Komentáre